It´s me.

Všetci vieme, že deti nosí bocian a ani v mojom prípade tomu nebolo inak. Do rodiny Konôpkovcov som pribudla ako druhé dieťa v znamení býka 15. mája 1991 presne o 8:30 SELČ. Na základe rozhodnutia môjho otca mi prischlo meno Zlatica. Jeho výber sa dá zhodnotiť len jednou vetou: ,,Takto to dopadne, keď niečo necháte na chlapa!“ Prečo práve toto? No čo už narobím.

Mama Anna a otec Jozef sa okrem 2,5 ročnej dcéry Ivany museli starať aj o mňa. Nemôžem sa sťažovať. Keďže som nielen posledné dieťa, ale aj vnúča, dostávalo sa mi mimoriadnej opatery a lásky. Mama vraví, že som bola dobré dieťa. Celé noci som spala, nebudila sa a málo plakala. Trochu ma zaráža ten minulý čas, veď ja stále som! Od narodenia som rástla a rástla, až som sa zastavila na konečnej hodnote 169 cm. V detstve som toho povystrájala až-až. Medzi pamätné momenty zaradím určite deň, keď som svojej vlastnej sestre zaťala železnými hrabličkami do hlavy. Neviem, čo ma k tomu viedlo, ale keď som ju uvidela čupieť podomnou, tak som len jednoducho švihla. No nezatni! Nesmierne sme sa potom nasmiali na turbane z obväzov, ktorý niekoľko dní zdobil jej hlavu. To bolo posledný krát, čo som niečo také urobila. Už som vedela, že nemám útočiť na druhých predmetmi. Myslím si, že rodičovské vysvetlenie mi zostane jasné navždy. V predškolskom veku som ešte stačila dva roky navštevovať materskú škôlku. V tomto období sme riešili problémy typu: ,,ty sa hráš s mojimi kockami, požičaj mi svoju hračku a podobne.“ To boli časy. Spoznala som tu svoju naj kamarátku Zuzku, s ktorou to spolu ťaháme stále. V šiestich rokoch som nastúpila do prvého ročníka Základnej školy Martina Rázusa vo Zvolene, tzv. ,,šestky“. Začal sa môj vzdelávací proces. Naučila som sa písať, čítať, počítať. Pribudli pocity zodpovednosti a ku charakteristike býkov, že milujú poriadok som pridala 2 slová: ,,v neporiadku“. Míňal sa školský rok za rokom a zrazu som sa ocitla na druhom stupni základnej školy. Dostala som sa do jazykovej triedy, teda namiesto troch hodín angličtiny týždenne sme ich mali päť. Ako keby tie tri bohato nestačili. Test na zaradenie sme síce robili zo slovenčiny a matematiky, ale nevadí. Dotyční pravdepodobne chápu súvis s angličtinou. Viac som sa začala zaujímať o hudbu. Neviem si bez nej predstaviť ani krok a všade ju mám pustenú. Úprimne povedané, pekne prehluší rodičov žiadajúcich vašu pomoc. So zvyšujúcim sa číslom pred písmenkom triedy sa stupňovali povinnosti a zmenšoval sa počet hodín voľného času, ale vždy som si našla chvíľu na nejakú zábavu, hudbu, kamarátky a podobne. Poznáte to. Ste ochotní urobiť čokoľvek, aby ste si nemuseli sadnúť nad knihy. V siedmej triede pribudla do rozvrhu francúzština. No, ani nie francúzština, skôr hodina na poobedňajšie odsedenie v škole. Neviem si predstaviť osobu, ktorá by sa dobrovoľne učila navyše. A potom prišiel pre mňa dosť zaujímavý ôsmy ročník, presnejšie 20. apríl 2005. Vďaka mojej šikovnosti sa mi podarilo pokaziť si koleno na exkurzii v Poľsku. Keďže to bolo 15 minút do slovenskej a hodinu do poľskej nemocnice, tak sa podľa všetkej logiky za cieľ vybrala tá poľská. Asi najdlhšia hodina v mojom živote. Pri každom výmole a nadhodení, ktorých bolo mimoriadne dosť, mi lietalo koleno sem a tam. Po hodinovej operácii som sa v autobuse cítila najlepšie asi ja. Spolucestujúci čakali 2,5 hodiny v buse a ja som dostala proti bolesti aj jednu náladovku, takže mi bolo všetko strašne smiešne. Ale po smiechu býva plač a po vyprchaní injekcie to už bol iné kafe. Po skončení základnej školy som sa dostala na Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene do našej ,,eF-ky“. Už druhý rok sa to tu snažím prežiť. Popri úlohách však vždy stačím závisláčiť na internete. Je to u nás doma celkom zaujímavé. Mama sa hnevá sama na seba, lebo presvedčila otca na net, dlho tam sedíme a ešte ho aj musí platiť. Oco sa rozčuľuje, že sa nechal ukecať, lebo ho k PC ani nepustíme. Hotová komédia.

Zatiaľ presne neviem, čo chcem v budúcnosti robiť, ale tak ešte mám dva roky do výberu maturitných predmetov. Zase sa raz budem rozhodovať na poslednú chvíľu, keď mi bude prihárať. Určite chcem ísť na výšku a iné plány nie sú.