It´s me.

        Dnesnu hodinu, ked diskutujeme o knihe, sme uz poculi mnozstvo zaujimavych prispevkov. Ani ja som si nemohla nechat ujst prilezitost prezentovat svoje myslienky. Ved,  co moze byt pre mladeho cloveka dolezitejsie, ako moznost vyjadrit vlastny nazor?

Pre mna je kniha najlepsim priatelom v case nepohody. Nemam na mysli len obdobie, ked nemozem ist von, pretoze je skarede pocasie. Tym najlepsim spolocnikom je prave vtedy, ked sa zla nalada usidli v mojom vnutri. V momentoch, ked sa chcem skryt do toho najtemnejsieho kuta pred okolitym svetom. Ponorit sa do kopy pismenok a prezivat kazdy pocit, kazdy okamih s hrdinami citanej knihy.

Nestalo sa aj vam, mili priatelia, ze uz po prvych riadkoch ste ju nechceli pustit z ruky? Mne velakrat. Bud to bola detektivka, roman, alebo kritikmi odsudzovany komercny vytlacok. Vsetky boli zaujimave a musela som ich nosit vsade so sebou. Citala som v kazdej moznej chvili.

Preco si ju vsak dokazeme tak rychlo oblubit? Mili spoluziaci, na tuto otazku by sa naslo mnozstvo odpovedi. V prvom rade kniha je priatelom, ktory vas nezradi. Je tajomna, ma v sebe nieco magicke. Nieco, co ma nuti doslova hltat riadok za riadkom, stranu za stranou. Mozno je to umenie spisovatela, mozno tuzba zazit nove dobrodruzstva. Vdake nej sa formuje a meni nasa povaha, nas charakter. Stavaju sa z nas ini ludia, pretoze na nas zanechava stopy.

Na knihu sa mozete vzdy spolahnut. Je  tu stale, a preto sa jej nevzdavam. Nedokazem jej povedat nie, ked na mna „krici“ zo stola. Nemozem odolat tomu pokuseniu a nezalistovat si v nej. Pokracovat v pribehu alebo len tak najst svoje oblubene pasaze a znovu si ich pripomenut.

Ano, mili priatelia, nevzdavam sa jej a nie som sama. Pre mnohych je prekvapujuce, ze aj v dnesnej internetovej dobe nestraca svoje caro, svojich obdivovatelov. Citatelia boli, su a aj budu. Kazdy potrebuje svet, do ktoreho sa moze vzit, svoje miesto plne oddychu, fantazie a radosti. Potrebuje svojho pisaneho priatela,  svoju knihu, ktora nikdy nezradi.

Dakujem za pozornost.